FF by Katka-Pod snehom 14

10. ledna 2009 v 13:50 | Katka |  Pod snehom
Tak a je tu posledná časť mojej poviedky Pod snehom..pekné čítanie:)
"Ahoj." Zachripela Temp a booth sa strhol.
"Och, si hore. Konečne." Strhol sa Booth, nehol sa k nej a pobozkal ju. Temp sa od neho po chvíli odklonila. Booth sa na ňu nechápavo pozrel.
"Myslela som si, že to bol len sen." Usmiala sa. Booth jej tiež venoval úsmev.
"Nie to nebol sen. Som taký šťastný, že si už zase v poriadku. Teda skoro v poriadku." Pozrel na jej nohu v sadre. Aj Temp si ju premerala pohľadom, prekrútila oči a zase sa oprela o nepohodlný nemocničný vankúš. Sopmenula si na to, ako sa k tej sadre dopracovala. Musela sa zasmiať.
"To len ja môžem byť takáto šikovná, však?" pozrela na človeka, ktorého z celého srdca milovala. Ten len prikývol, sadol si na kraj postele a chytil jej ruku. Zadíval sa hlboko do jej modrozelených očí a ona zase do jeho hnedých čokoládových. Nepotrebovali slová. Vedeli všetko. V tom do izby vtrhla Angela s Hoginsom v závese. Zjavne si nevšimla, že prišla nevhod.

"Tempy! Zlatko ako sa cítiš?"
"Celkom fajn, až na tú nohu." Pousmiala sa Temp na svoju kamarátku. Tá jej začala niečo rozprávať, ale Temp jej veľmi nevenovala pozornosť. Pozerala na Bootha, ktorý sa rozprával s Hodginsom. Po chvíľke sa na ňu pozrel, usmial sa a potichu vyšiel z izby Až vtedy sa donútila počúvať Angelu. Ešte stále rozprávala niečo v zmysle, že nechcela aby tie Vianoce tak skončili a je jej ľúto, že sa s Boothom dostali do takých problémov, že je to len jej chyba.
Temp sa jej to snažila vyhovoriť ale veľmi sa jej to nedarilo. Viac ju však zaujímalo kam zmizol Booth. Po asi desiatich minútach ju od Angely oslobodil lekár, krotý vošiel do izby.
"Doktorka Brennenová, som rád, že vám je už lepšie. Váš priateľ ma poprosil, či by som vás dnes nemohol prepustiť. Neviem síce či ste mu to nahovorili vy, ale nie som tým veľmi nadšený." Pozrel na ňu vážne.
"Ja o ničom neviem."
"Tak v tom prípade prepáčte. Ale Keď toľko prosil povolil som mu, aby si vás odviedol na dnes večer, ale pod podmienkou, že sa zajtra vrátite. Súhlasíte?"
"Samozrejme." Povedala prekvapená Temp. Lekár sa usmial a vyšiel z dverí. Angela na ňu neveriacky pozrela.
"Priateľ?" opýtala sa. Temp len pokrčila plecami a usmiala sa.
"Nevieš kam odišiel Booth?" opýtala sa hneď Hodginsa.
"Nie, povedal len, že si musí niečo vybaviť."
"Dobre." Povedala Temperance.
Asi ešte hodinu sa rozprávala s Angelou a musela jej do podrobností vyrozprávať všetko čo sa stalo. Potom ich sestrička vyhnala, lebo už bolo po návštevných hodinách. Temp posmutnela, pretože Booth sa ešte stále neukázal. Prestávala dúfať, že sa ešte ukáže. Zrazu však niekto zaklopal na dvere. Temp až nadskočila.
"Ďalej." Ozvala sa s nádejou v hlase. Do izby vstúpila sestrička, presne tá, ktorá vyhodila Angelu.
"Dobrý večer. Mám vám odovzdať tento list a ešte aj toto." Povedala a podala jej liest v bielej obálke ako sneh. Na posteľ položila obal na šaty, z ktorého trčal vešiak. Temp začala otvárať obálku a sestrička sa vytratila.

Milovaná Temperance,

Prepáč, že som dnes tak zmizol, ale musel som ešte niečo vybaviť. Dúfam, že sa na mňa nehneváš. Chcem ti len povedať, že vďaka tebe som zistil, čo je naozaj láska. Len vďaka tebe som sa cítil milovaný, aj nenávidený. Dúfam, že aj ty sa cítiš tak isto. Chcel by som aby bol dnešok pre teba výnimočný. Preto ťa prosím, obleč si to čo máš v tom obale a príď na nemocničné parkovisko. Ak by ti to šlo ťažko sestrička ti pomôže .Čakám ťa tam
S láskou Seeley

.Temp vyskočila z postele a dokrivkala k oknu. Nič. Na parkovisku nikto nebol. Napriek tomu sa rýchlo obliekla. Až keď to mala na sebe všimla si čo si oblieka. Mala na sebe čierne pletené šaty. Usmiala sa, Booth mal dobrý vkus. Rýchlo(ako len to bolo s barlami možné) vyšla na chodbu. Sestrička sa na ňu usmiala a aj Temp na ňu. Vošla do výťahu a zviezla sa dole. Na jej prekvapenie tam stál Booth a za ním auto. Usmial sa a otvoril jej dvere. Nič nepovedal, nastúpil k nej a auto sa pohlo. Mali šoféra!
"Booth, čo sa tu deje?" Booth sa len usmial a venoval jej krásny bozk. Po chvíli zastavili a Booth jej zaviazal oči.
"No tak! Neviem chodiť a ty mi ešte aj zaviažeš oči?"
"Neboj sa." Povedal a ona cítila ako stúpa do vzduchu. Niesol ju. Potom ju posadil na stoličku a rozviazal šatku. Temp sa poobzerala. Boli na streche Jeffersonu a sedela pred stolom so sviečkami. Pozrela na Bootha a ten sa stále len usmieval.
"Milujem ťa." Vyhrkla bez rozmýšľania. On sa len usmial.
"Aj ja ťa milujem." Nahol sa a pobozkal ju. Vzal ju za ruku a a spolu prešli k okraju strechy. Zrazu začal ohňostroj. Temperance si až dnes uvedomila, že je Silvester.
"Šťastný nová rok." Povedal Booth a pobozkal ju. Temp sa začala smiať. Booth na ňu nechápavo pozrel.
"Ako na nový rok, tak po celý rok!" usmiala sa a oprela sa mu o hruď.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama