FanFiction by Katka-Láska ako z rozprávky7

15. února 2008 v 15:43 | Katka |  Láska ako z rozprávky

Láska ako z rozprávky 7

Temp stále ležala na zemi a konečne po dlhej dobe si začínala cítiť nohy aj ruky. Pokúšala sa rozviazať siruky, čo sa jej nakoniec aj podarilo. Chcela si rozviazať aj nohy ale došlo jej, že jej niečo chýba. "Medailón!" V tom ale niekto vošiel do miestnosti. "Ale, ale pani doktorka hádam len nechcete ujsť!" "Kto ste?!" vykríkla Temp na únoscu. "Som starý známy." "Ale ja vás nepoznám!" "Pani doktorka kto hovorí, že váš starý známy..?" "Tak čo odo mňa chcete?" Temp už nič nechápala. "Vy ste pre Seeleyho všetko! Dal by za vás aj život ako som si všimol.A určite vás bude hľadať.."povedal muž a odišiel. Temp tam len sedela a snažila sa pochopiť, čo jej práve povedal.
"Niečo som našiel!" zakričal Booth z Tempinej kancelárie. Vybehol z nej a mieril k ostatným. "Bolo to v dnešnej pošte. Pozrite!" V ruke držal hrebeň. Nikto nechápal, čo s tým všetkým má hrebeň. Seeley sa na nich otrávene pozrel: "To tu nikto nepozná rozprávky?! Veď Snehulienke doniesla zlá macocha najprv hrebeň potom živôtik a potom jablko." "Otrávené jablko!" ozval sa Hodgins. "Mal si pravdu v tom jablku bolo omamovadlo." Len čo to dopovedal objavil sa vo dverách ochrankár s balíčkom v ruke. "Toto mi donieslo jedno dievčatko, ktoré povedalo, že jej to dal nejaký muž s kuklou na hlave a povedal jej, aby to donieslo sem a dalo to vám." Dopovedal a podával balíček Boothovi. Ten si ho zobral a opatrne ho otvoril. Bol v ňom lístoček, na ktorom bolo napísané: TVOJA KOSTIČKA JE ZATIAĽ V PORIADKU. TVOJ STARY ZNAMY.Pod lístkom bola rozprávková kniha. V nej bola záložka pri rozprávke Snehulienka a sedem trpaslíkov a bol tam ešte lupeň červenej ruže. "Tak si mal predsa pravdu." Ozval sa Zack. "Hmm....áno ale ani tento odkaz nám veľmi nepomohol. Kde ju mám hľadať?" Booth začínal byť zúfalí ale nedal to na sebe vidieť. Stále mu vŕtalo v hlave kto je ten starý známy.
Znova niekto vošiel do miestnosti. Temp si sadla, aby videla kto ide. Videla len obrysy osoby, ktorá kráčala k nej a niečo niesla. "Tak čo pami doktorka už je vám lepšie?" Temp neodpovedala. "Ale Kostička no tak povedzte mi niečo." "Nevolajte ma tak!" vykríkla Temp do tmy smerom k mužovi. "Prepáčte, zabudol som, že tak vás môže volať len Booth."prišiel k nej bližšie. "Môže vás tak volať, pretože k nemu niečo cítite však?" " Nie sme len partnery" Povedala Temp a cítila, že po tvári jej tečú slzy "a preto som si istá, že ma zachráni a vás dostane do väzenia!" keď dopovedlaa dúfala, že neurobila chybu keď mu to takto povedala. Ale asi urobila, pretože prišla facka. "Ako si dovoľujete povedať, že ma dostane zase do väzenia a vás zachráni? Prečo ste si tým taká istá?" "Lebo to viem!" povedala už tichšie Temp. Muž bol chvíľu ticho a potom jej hodil veci, ktoré držak: "Oblečte si to! A rýchlo. Za chvíľu sa vrátim." Povedal muž a odišiel. Temp zodvihla veci zo zeme. Boli to šaty a nie hociaké. Boli to šaty ako na ples ibaže....ako keby boli z minulosti. Presne také, aké nosili princezné v rozprávkach. Na zemi ešte uvidela vrecúško s topánkami, náhrdelníkom, náušnicami a čelenkou. Nechcela neznámeho muža ešte viac nahnevať a tak sa radšej obliekla. Sadli jej ako uliate. Donkonca sa jej aj páčili. Mali asi všetky odtiene zelenej aké poznala. Muž vošiel do miestnosti. "Tie šaty vám sadnú pami doktorka. Seeleymu by ste sa určite páčili." "Čo od neho chcete?" Temp z neho chcela dostať, čo mu Booth urobil keď ho tak nenávidí. "Do toho vás nič!" povedal pokojne o odišiel.
"Booth zistil som niečo o tom lupeni ruže, ktorý bol v knihe. Je z druhu ruže, ktorá sa u nás nachádza len na dvoch miestach." Povedal Hodgins Boothovi, ktorý ležal na pohovke v Tempinej kancelárii, pretože mu bolo zle tak si na chvíľu ľahol. Keď však počul, čo mu Hodgins povedal vyskočil na nohy a hneď sa pýtal kde sú tie dve miesta. "jedno je v mestskom parku a to druhé je v miestnom lese. Našiel som ju tam, keď som sa tam prechádzal s Angelou." "Máme šťastie, že sa tak často s Angelou prechádzaš na odľahlých miestach." Povedal Booth a po dlhom čase sa usmial. Hneď obvolal všetkých, ktorý by mu mohli pomôcť. Potom šiel ešte k sebe domov niečo vziať. Vedel, že Kostičku musí nájsť čo najskôr.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jenny Jenny | E-mail | Web | 20. února 2008 v 18:28 | Reagovat

Ahoj :)

Hlasuj prosím pro Bones / Sběratelé kostí na www.souboj-serialu.cz.

dej si to klidně i na blog :)

2 pata pata | 5. března 2008 v 18:45 | Reagovat

super

super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama