FanFiction by Katka-Láska ako z rozprávk6

4. února 2008 v 21:11 | Katka |  Láska ako z rozprávky

Láska ako z rozprávky 6

Temp sa prebrala a nedokázala sa pohnúť. Zodvihla hlavu, čo jej robilo dosť veľké ťažkosti a videla, že má zviazané nohy aj ruky.Položila hlavu naspäť na studenú zem.Mala pocit, že hlava jej za chvíľu praskne. Chvíľu len tak ležala v tmavej miestnosti bez okien a rozmýšľala,čo sa vlastne stalo. Pamätala si, že Booth ju viezol k sebe domov kde mala bývať,kým neopravia jej byt, ktorý vyhorel. Otvárala dvere do bytu a niekto ju udrel do hlavy.Potom si už nič nepamätala. Bola si takmer istá, že ju uniesol ten istý človek, ktorý spôsobil požiar v jej byte, Zrazu pocítila, že hlava prestala bolieť ale stále nedokáže pohnúť nohami ani rukami. Pozrela asa an ruku, na ktorej mala vyhrnutý rukáv a hneď jej došlo, prečo sa nedokáže pohnúť. Museli ju niečim nadopovať.
Booth sa prechádzal po svojej kancelárii ako rozzúrený lev.Nechápa, ako mohol dopustiť, aby Kostičku niekto uniesol spred jeho bytu! Šiel zaprkovať auto do garáže a Kostička šla zatiaľ do bytu. Cestou hore (šiel po schodoch,pretože výťah bol obsadený)rozmýšľal, čo asi budú robiť celý večer. Potom, čo konečne prišiel k bytu videl, že dvere sú otvorené. Myslel si, že ich Temp nechala otvorené. Vošiel dnu a keď svoju partnerku nevidel vybehol pred byt, ale nikde ju nevidel. Potom si všimol niečo na zemi. Zohol sa po to a spoznal Kostičkin medailón pre šťastie, ktorý stále nosila pri sebe.Hneď vedel, čo sa stalo, pretože ten medailón by nikdy nikomu nedala a ani by ho nestratila.
Teraz stál vo svojej kancelárii a pozeral na medailón. Otvoril ho. V medailóne boli dve fotky. Na jednej bola Tempp, keď ešte bola malá a na druhej bola jej mama. Až teraz si Booth všimol ako veľmi sa podobajú. Z premýšľania ho vyrušil telefón. Volala Angela. Povedala, aby hneď prišiel do Jeffersonu. Keď sa spýtal prečo nič mu nepovedala. Rýchlo odložil medailón do vrecka na košeli a vyrazil.
Do laboratórie dorazil v rekordne krátkom čase. Vybehol po schodoch a vošiel do Kostičkinej pracovne. Nevedel, kde má ostatných hľadať a tak si sadol za stôl a prezeral papiere. Ani si nevšimol, že Angela práve vošla do precovne. "Booth!" Booth sa strhol "Ahoj,no čo ste našli?" spýtal sa, ale Angela neodpovedala. Otočila sa a odchádzala. Booth pochopil, že má ísť za ňou. Doviedla ho domiestnosti, ked bolo plno na to, že bola noc. Hneď ako prišiel Hodgins sa ujal slova. "Pri tvojom byte sme našli jablko." " A čo je na tom také zaujímavé?" spýtal sa Booth. Nechápal, čo má spoločné jablko s tým, že uniesli Kostičku. Hodgins pochopil na čo Booth myslí a tak mu začal všetko vysvetľovať. "Z toho jablka už niekto jedol. Takže sme otestovali DNA a prišli sme na to, že patrí doktorke Brenannovej." "Ale ona jablko predsa nejedla!" povedal Booth a rozmýšľal. Po chvíľkemu niečo napadlo. "A čo keď to jablko súvisí s vraždami podľa rozprávok?" " Ako to myslíš?" ozvala sa Angela. "Rozmýšľaj, v ktorej známej rozprávke sa spomína jablko?" "Netuším." "No predsa Snehulienka a sedem trpeslíkov! Tam predsa zlá macoch otrávi Snehulienku otráveným jablkom! Hodgins zisti, či v tom jablku nie je nejaký jed alebo niečo podobné." " Samozrejme hneď sa do toho pustím." Vzal jablko a vybehol z miestnosti. Booth sa otočil na ostatních: "Ja sa idem pozrieť na jej poštu možno tam niečo nájdem" "Idem s tebou!" vyhŕkla Angela a šla za ním. Keď sa už hodnú chvíľu prehrabávali v pošte, ktorá sa tu za neprítomnosť Temp nakopila ozvala sa Angela: "Môžem sa ťa niečo spýtať?" Booth ani neodtiahol zrak od listov. Ktoré práve prezeral. "Jasné,že môžeš, len sa pýtaj" "Zachrániš ju? Však ju zachrániš?" Bootha zamrazilo ale aj tak sa pozrel na Angelu, ktorá sedela na zemi a po tvári jej stekali slzy. "Na to vezmi jed, že ju zachránim!" povedal a dúfal, že to znelo presvedčivo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama