FanFiction by Katka-Láska ako z rozprávky4

4. ledna 2008 v 10:01 | Katka |  Láska ako z rozprávky

Láska ako z rozprávky 4.kapitola

Keď sa Temp prebrala ležala v mäkkej posteli.Cítila,že ju niekto drží za ruku.Zistila,že je to Booth.Spal s hlavou položenou na posteli a stále jej držal ruku. "Booth,zobuď sa"Zareagoval rýchlejšie ako si myslela.Hlava mu vyletela nahor a vrhol na Temp vystrašný pohľad. "Si v poriadku?"
"Ano som...ale čo tu robíš?" "No ja som už nemohlol v kancelárii vydržať to čakanie na to kedy sa preberieš." Povedal a usmial sa na ňu.Temp sa mu pozrela do očí a poďakovala mu. "Za čo?"spýtal sa Booth. "Za to, že si ma zachránil!" "Za to mi nemusíš ďakovať..a nezachránil som len teba" usmial sa a zodvihol plyšového delfína "nechcela si ho pustiť" "Oh,ďakujem...ty záchranca!"povie Temp a začne sa smiať.Potom však zvážnie, "zistil si niečo o tom požiari v mojom byte?" "No zatiaľ len to,že niekto tomu požiaru vypomohol." "Ou..a ešte malá otázočka...v akom stave je môj byt?" Na túto otázku hľadal Booth nejakú vhodnú odpoveď a keď sa na ňu pozrel s bezradným výrazom pochopila,že to asi veľmi ružovo nevyzerá. "Je to až také zlé?" "No ani nie ale bývať sa tan veľmi nedá." "No tak asi poprosím Angelu či nemôžem na čas bývať u nej..."povedala a už zdvíhala telefón. "Hej-hej...počkaj nemôžeš predsa bývať u Angely!Veď ťa chcel niekto zabiť"Temp sa zasekne a uvedomí si,že má pravdu a že by tým neohrozila len seba ale aj Angelu. "No dobre,ale kde mám potom ísť keď ma prepustia?"Booth sa na ňu pozrel a začal rozmýšľať...potom zrazu výťazoslávne pozrel na svoju partnerku a povedal.. "budeš bývať u mňa.." "Ale to predsa nemôžem.." namietala Temp. "Počuj Kostička,nenamietaj..kde budeš viac v bezpečí ako u mňa?"Temp sa zamyslela a musela si priznať že má zase pravdu. "No tak teda dobre...a ináč kedy ma to vlastne pustia?" "No len čo ťa obzrie lekár." "Dobre potom ma zavezieš do inštitútu.." "Nie...musíš oddychovať!" "Ale Booth veď to bol iba požiar!.."namietala. "No dobre,ale teraz tu ostaň ležať,ja sa hneď vrátim.." "Kam ideš?" spýtala sa Temp ale Booth jej už neodpovedal,pretože už nebol v izbe.
Po pól hodine sa objavil vo dverách aj s taškami v rukách. "Niečo som ti doniesol" "A čo?"začudovala sa Temp. "No kedže nemáš žiedne oblečenie tak som ti nejaké kúpil"usmial sa na ňu. "Oh na to som uplne zabudla...ďakujem.." "Nemáš za čo.Teraz sa obleč ..čakám ťa vonku"Usmial sa a odišiel.Temp vybrala veci z tašiek a musela povedať,že Booth má dobrý vkus.
Po desiatich minútach vyšla z dverí a namierila si to k Boothovi,ktorý pil kávu. "No ako vyzerám?"spýtala sa ho. "Veľmi dobre"povedal Booth potešený,že ju už nevidí v nemocničnej posteli a navyše šaty ,ktoré jej vybral jej veľmi pristali. "Tak ideme?" spýtala sa Temp nedočkavo. "Samozrejme." Vyšli z nemocnice,nasadli do suta a vydali sa smerom k inštitútu.Boothovi zrzu zazvonil telefón.Keď zložil nemal veľmi šťastný výraz. "Čo sa stalo?" spýtala sa Temp len čo si všimla jeho výraz. "Máme ďalšie telo s rozprávkovou knihou."..........
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jenny Jenny | E-mail | Web | 13. ledna 2008 v 8:07 | Reagovat

Na tomto blogu jsem už párkrát byla, ale nenapadlo mě, že by byl tvůj, Kati :) Hodím si tě do oblíbených stránek (tj. spřátelíme).

Tak mě napadlo - když už k nám na blog posíláš svou grafiku, nechtěla bys třeba i FF??? Četla jsem si kousek tvé povídky a zdá se být velmi hezká :) Povídky mi posílají i jiní autoři, kteří si je zároveň zveřejňují na svých blocích, takže popřemýšlej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama